Je čas!

Po tridsiatich rokoch samostatného Slovenska stojíme na prahu života, ako takého.

Neveriacky sledujeme dianie naokolo. Demagógia a totalita vládne svetom.

Idiotské bábky, hrajú odporné divadielko,  temné úmysly poťahujú za šnúrky, predstavenie klaunov v horore.

Nastala doba teroru, mocou proti životu človeka, proti Bohu.

„Mierotvorcovia“ zo západu o mieri nehovoria, posielajú stále viac zbraní a zloby. Agresor z východu dovtedy ponúkal mier, až pochopil, že nemá s kým o mieri rokovať. Naopak, odhaľujú sa lži a podvody „mierotvorcov“ a z agresora sa stáva osloboditeľ už aj v očiach napadnutého národa,

Žiaľ, naša vláda, bezmandátová, ničí nás z vnútra a najnovšie aj do bratovražednej vojny, proti Slovanom nás ženie. Je tu reálne riziko celosvetovej jadrovej vojny. Krátkej a definitívnej. Hitler by závidel. To už je naozaj za čiarou. Je čas na skutočné riešenie.

Hlasy ozývajúce sa z médií, nepríjemné témy rozoberajú, nervy drásajú. Len ku kritike a osočovaniu sa uchyľujú, vykladajú nám, čo nás bolí a ako žijeme, akoby aj na toaletu chodili za nás. No, o riešeniach sa nehovorí, hoci riešenia  sú po ruke. Ale, o tom sa pre istotu hlasno mlčí.

Riešenie existuje, elegantné a pevne zakotvené v Ústave Slovenskej republiky:

„Čl. 32: Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Čo znamená postaviť sa na odpor?

Postaviť sa na odpor podľa čl. 32, Ústavy SR znamená, že občania majú právo konať proti neprávosti, po naplnení podmienok, uvedených v tomto článku. Teda odpovedzme si na dve otázky, z tohto článku vyplývajúce:

1. Je tu niekto, kto sa snaží odstraňovať demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, uvedených v Ústave SR?
2. Je znemožnená činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov?

Na obe otázky je odpoveď jednoznačne „ÁNO!“

Keby náhodou niekto chcel zameniť ústavné právo na odpor za občiansku neposlušnosť, tak si treba uvedomiť, že občiansku neposlušnosť nemáme zakotvenú v ústave a práve preto k občianskej neposlušnosti nepotrebujeme naplniť žiadne podmienky. Vtedy až možno hovoriť o revolúcii, ale využitím ústavných práv občanov, k žiadnej revolúcii nedochádza.

Záleží na tých, ktorí sú pri vesle, ako sa ústavné právo prejaví. Majú na výber hneď z dvoch možností.

Buď odídu pokojne alebo nasilu.

„Na každého sa meter nájde!“

Toľko len na vysvetlenie pre tých, ktorí práve šliapu po Ústave SR.

Aby sme pochopili, naozaj už nepotrebujeme vykladačov zákona a už vôbec nie politikov. Ústava SR je napísaná pre všetkých ľudí, nielen pre profesionálov, z nášho nešťastia živených.

Ako na to?

V prvom rade je treba využiť nenásilnú cestu a nie sa hneď valaštičky chytať.

Ak to fungovalo Gándhimu v Indii voči Britom, u nás bude o to ľahšie. Nestojíme proti imperiálnej veľmoci a konštitučnej monarchii, ale voči vláde bez mandátu. Napokon, my sme taký národ holubičí. Však, aha toť, nežná revolúcia je tomu dôkazom. Len ju treba dokončiť. Pokojne, nenásilne, s rozumom.

Tak ako Mahatmá Gándhí naložil so soľou, naložme tak aj my s energetikou a je po štátnom terore, po vláde zla. Áno, žiada si to národ spojiť. Politickým stranám to už ich podstata nedovoľuje. Ich ideologické ego vidí len protichodnosti, spor. Vo vnútri musia byť ako jeden, navonok nepoznajú brata. Im ide o moc, občanovi ide o život. Však o čo je to dnes iné, ako za komančov? Zlovôľa politickej moci, stojaca na pleciach zotročeného národa. Partokracia predsa nie je jediným druhom politiky.

Takže s rozumom a pokojne.

Energia je soľou našej existencie.

Nakoniec aj samotný pán premiér nám napovedali, čo máme robiť ako prvé. Vo svojej „Dvojjedinosti“ odkázali národu neplatiť faktúry za energie. Ak to urobí pár ľudí, majú problém neplatiči, ale ak to urobia milióny, problém má štát a „bezmandátová vláda“. Energetikov už neoklamú a tí keď vypnú energie, kľakne celý štát. Ani rakety netreba a tma všade. Netreba organizovať štrajky, ani ľuďom do rádia vykladať aký sú blbí, ani valaštičky sa chytať.

Na základe čoho by mohlo začať zatýkanie a tyrania voči iniciatíve? Však toto nám oni nakázali, ich Premiérska Dvojjedinosť!

Napokon, ak nás bude aspoň toľko, ako pri referende, ťažko nás pozatvárajú všetkých.

Veď, kto sú títo tajtrlíci, čo nám zle, nedobre robia, o život vojnou usilujú?

Nebuďme na smiech našim potomkom! Je ich pár, bez vlastného rozumu,  vlastnej vôle pozbavených. No nás, vskutku obyčajných, zato normálnych, sú milióny!

Na záver odkaz velikána ľudskosti, Mahátmá Gándhí:

„Človek často robí plány, len aby mu ich Boh zvrátil. Ale, kde je konečným cieľom hľadanie Pravdy, nech akokoľvek sú skrížené ľudské plány, výsledok nie je nikdy škodlivý a je často lepší, ako sme čakali.“