Založ si blog

Do roboty, veselo.

Každé ráno nás, Kubínčanov, vozil Orech podnikovým autobusom do fabriky v Istebnom. Zbieral ľudí po meste, až na koniec sme nastupovali my. Okolo pol šiestej na Bysterci, kde sme obaja bývali, samozrejme, v podnikových bytoch. Ja som bol sám, tak mi dali garsónku. Ďafo už mal utešenú rodinku, v trojizbovom byte. Keď som bol u nich prvý raz, skoro som onemel, také úžasné teplo domova ma opantalo. Na prvý pohľad bolo vidieť harmóniu. Samozrejme, že som nešetril chválou, na čo Ďafo reagoval:

„Príď pozrieť, keď mám ja na starosti deti a domácnosť, “ na čo jeho manželka stĺpkom prevrátila oči. Mladý Ďafo junior hrdo dodal:

„Tatkovi, raz doletel tanier až ku trati.

„Aký tanier?“, krútim hlavou nechápavo.

„Normálny, kuchynský, porcelánový“, doplnil Ďafo senior, úplne vážne. Nechápavo kukám na nich, čo nakoniec manželka stručne vysvetlila asi takto:

„Ďafo mal opäť raz,  po čase, svoje poobedie, .., čo znamenalo upratať, umyť riad a postarať sa o deti. Lenže jemu sa chcelo ísť s vami lietať do Istebného, tak to všetko spojil do jedného.“

To znamená, zobral riady, aj deti, otvorili okno smerom ku trati a Ďafo starší vyhlásil súťaž:

„Komu to doletí ďalej! Hrniec sa počíta za dva taniere, rogalisti vpred!“

No a hádzali, špinavé riady, okoloidúcim ponad hlavy. Veľkému Ďafovi sa podarilo pár dobre tvarovaných kúskov riadu umiestniť, až kdesi ku trati. Dobrých sedemdesiat metrov. Všetci museli uznať, že bol najlepší, lebo hádzal hlavne hrncami. No a vyhral vlastne hneď trikrát. Deti zabavil, aj o riady sa postaral, a upratovať, predsa  víťazi nemusia. Po dobrej rozcvičke a neviazanej zábave, poďho teda do klubu.

Bolo zrejmé, že manželka nemala z toho radosť, ani žandári, ktorí si museli vypočuť sťažnosti spoluobčanov.

 

Ďafo bol jednoducho uragán. Každý, v jeho blízkosti, sa musel mať na pozore, lebo už za päť minút niečo nepredstaviteľné uviedol do života. No a tak sa stalo skutočnosťou aj  to ráno. Spomienka dodnes hýbe s mojou bránicou.

Oravské zimy sú povestné, ale v to ráno, na autobusovej zastávke:

„Zima ako v prdeli ľadového medveďa“, povedané miestnym slangom.

Rozleteli sa dvere na Orechovej „ešelke“. Tak sa označovali autobusy značky Karosa ŠL. Tlačenica, trma-vrma, vydobyť si nejaké miesto dnu, taký bol každodenný folklór  zamestnancov OFZ Istebné, bývajúcich v Kubíne. My Bysterčania, sme boli radi, keď sme sa dnu vôbec dostali.

„Prepáčte pán námestník,“ ospravedlňujem sa technickému námestníkovi, Vladovi, keď som zbadal komu šliapem na topánku. Moja slušnosť Ďafa zrejme inšpirovala. Možnože to bolo tou nepríjemnou horúčavou, v prekúrenom autobuse. Jednoducho, stáli sme natlačení ako sardinky, oproti sebe pritisnutí čelami. Z letargie ma vyrušilo akési svetielko v jeho očiach. Zaostrím zrak lepšie,

„Ajajáj!“ zaúpel som v duchu.  Ten pohľad som už poznal. Nič dobrého z neho nekukalo. Zaihralo mu huncútstvo v očkách a zrazu sa ozval hlasitý prd. Okamžite sa okolo nás, roztiahol závoj, do očí štípajúceho smradu, akoby rozdrapilo stádo opíc. Skoro som sa od hanby prepadol, lebo to mohol byť len niekto z nás dvoch. Reakcie nenechali na seba dlho čakať.

„Sarin, Soman, vo všeobecnosti, možno považovať za bojové plyny. Odteraz tam isto budú patriť aj Ďafove, po opičné prdy“, napadlo ma v tom zmätku.

Krik, bľak, nadávky, slabšie povahy tam začalo nadrapovať na grcanie. V  natrieskanom autobuse na nedalo ani pohnúť; všetci sme sa stali účinkujúcimi obeťami, aj obecenstvom súčasne.

„Ďalší beznádejný pokus, naučiť riť spievať“, ako Ďafo zvykol komentovať hlasné uvoľnenie vetrov. No tentoraz to inakšie vylepšil.

Ani na chvíľku nezaváhal. Znechutene sa zamračil, až udivene sa okolo seba obzeral. Zdúpnel som, pri pomyslení, čo mi to ide vyviesť. Vo chvíli, keď sa pozrel ponad svoje ľavé plece, našiel obeť. Bez bázne a hany, takto oslovil, jemu za zadkom sediacu:

„Ále Hanka, keď sa hanbíš, tak povedz na mňa?!“

Prehovoril k nej falošne milo, ale riadne nahlas, nech všetci počujú. Chuderka, inžinierka Hanka, nevedela čo skôr. Nevoľnosť žalúdka, z priameho zásahu, striedala panika.

To som už nevydržal, vybuchol som smiechom a celý autobus za mnou. Viem, že to bolo nepekné, ale sranda to bola poriadna. Doslova. Pochopiteľne, nevyhli sme sa vyšetrovaniu na personálnom.

„Kto to bol?“

„Čo bol!“

„No, kto spôsobil pohromu v autobuse?“

„Však som jej vravel, aby povedala na mňa, keď sa hanbí!“

Ďafo by bol schopný ďalej hrať svoju hru. Aj keby ho mali mučiť, nepriznal by sa, tak to nakoniec ukazovalo na mňa. Len Hanka vedela „odkiaľ vietor fúkal.“

Hanka, inak veľmi milá osoba, ešte tri mesiace po tejto udalosti, od nás bočila. 

 

Škrabanie zemiakov

28.09.2014

Myslím, že len málokto rád škrabe zemiaky. Mnohí sme boli k tomu vedení už od malička. Že by práve preto ten odpor v dospelosti? V každom prípade, včasné vstávanie o štvrtej, aby sa stihlo viac »

Anjeli medzi nami

06.04.2014

Spolu s tými najkrajšími farebnými škálami svetla, harmónia tónov prechádza nami a rezonuje celým telom aj dušou. Chóry anjelov zostupujú medzi nás. V podobách, natoľko neočakávaných viac »

Od buka, do buka

13.01.2014

„Ešte raz, ešte aspoň jediný, jeden stupáčik“, V duchu modlikám, no viem, že sa beznádejne prepadám do závetria hrebeňa, vedúceho na západ, k Plaveckému Hradu. Ešte pred malou chvíľou viac »

Ropa, plyn, nafta, benzín

Minister Oreškin: Dohoda s kartelom OPEC poškodzuje ruskú ekonomiku

23.11.2017 20:18

Hospodársky rast Ruska bol v októbri negatívne ovplyvnený dohodou popredných producentov ropy o obmedzovaní ťažby, vyhlásil ruský minister.

maďarsko, utečenci, kameramanka,

Maďarskej novinárke, ktorá kopala do utečencov, zakázali vstup do parlamentu

23.11.2017 19:56

Novinárka neslušne vynadala poslancovi za krajne pravicový Jobbik. V roku 2015 ju zachytili televízne kamery, ako na maďarsko-srbskej hranici kopala do utečencov.

Ukrajina, Minsk, proruskí separatisti

Situácia v Luhansku je nejasná, Plotnickij vraj utiekol do Ruska

23.11.2017 19:09

Kým ešte v utorok Plotnickij hovoril o tom, že má situáciu pod kontrolou a konflikt čoskoro vyrieši, teraz sa z dostupných správ zdá, že Luhansko ovládol Kornet.

Andrej Danko

Danko členom zahraničného výboru vysvetlí, že je dôležité nemať čierno-biele videnie

23.11.2017 17:57, aktualizované: 18:24

Predseda parlamentu sa obáva, že Slovensku pre hádky ujde vlak medzinárodnej spolupráce.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 12
Celková čítanosť: 19157x
Priemerná čítanosť článkov: 1596x

Autori blogu